Tento rok si popri mnohých okrúhlych výročiach pripomíname aj 80. výročie smrti ružomberského farára, národovca, osvetového pracovníka a politika Andreja Hlinku (1864-1938), ktorý je pokladaný za jednu z najvýznamnejších osobností novodobých slovenských dejín. Širokej verejnosti je známy predovšetkým ako katolícky kňaz a zakladateľ ľudovej strany, no bol aj dlhoročným novinárom, vydavateľom, redaktorom, spisovateľom, prekladateľom a aktívnym členom viacerých spolkov.
Rozhodne sa postavil za práva Slovákov počas násilnej maďarizácie, za čo neváhal podstúpiť aj žalárovanie. Zaslúžil sa o vznik česko-slovenského štátu v roku 1918. Na základe Pittsburskej dohody viedol až do svojej smrti zápas za autonómiu Slovenska v rámci Česko-Slovenskej republiky. Jeho zásluhy ocenili aj poslanci NR SR, ktorí 26. októbra 2007 schválili zákon o zásluhách A. Hlinku o štátotvorný slovenský národ a o Slovenskú republiku.
Hlinkov vzťah k vlastnému národu bezpochyby najlepšie vystihuje jeho všestranná angažovanosť a činorodá práca za národné práva Slovákov tak v Uhorsku, ako aj v medzivojnovom Československu. Jeho pôsobenie je neodmysliteľne spojené najmä s Ružomberkom, kde žil vyše tridsať rokov. Natrvalo sa však zapísal aj do mnohých iných slovenských miest a dedín, v ktorých zanechal dodnes živé stopy ako organizátor kultúrneho, národného a náboženského života. Svoje miesto má aj v bohatej histórii Trenčína.
Trenčania na Hlinku radi spomínali ako na horlivého osvetového prednášateľa, výborného ľudového rečníka a človeka, ktorý zaujal nielen svojou plamennou rečou a kázňami, ale aj majestátnym vzhľadom a živou gestikuláciou. Je takmer zabudnutou skutočnosťou, že práve v Trenčíne sa zrodila myšlienka založiť slovenskú ľudovú stranu, ktorej Hlinka bol doživotným predsedom a zároveň najvýznamnejším predstaviteľom, čo sa odrazilo aj na jej premenovaní v roku 1925 na Hlinkovu slovenskú ľudovú stranu. Prezrádza nám to článok Dr. Jozefa Budaya, Hlinkovho blízkeho spolupracovníka, ktorý o tejto zaujímavosti napísal: „V Hlinkovi skrsla myšlienka založiť slovenskú ľudovú stranu. Hlinka je jej otcom, hoci formálne sa zrodila počas jeho žalárovania. Zrodila sa v izbe na 1. poschodí hotelu Alžbeta v Trenčíne.“
V tomto podnes existujúcom hoteli sa v roku 1905 zišla porada slovenských národovcov na čele s Ferkom Skyčákom, kde sa rozhodlo o vytvorení Slovenskej ľudovej strany. Táto strana mala rázne vystupovať proti národnostnému útlaku Slovákov a hájiť ich katolícke záujmy. Pred trenčianskym obecenstvom Hlinka veľakrát rečnil nielen o politickej situácii a programe ľudovej strany, ale aj o hospodárskych či kultúrnych problémoch a ich možných riešeniach. Rázne vystupoval proti vtedajším všeobecne rozšíreným neduhom, najmä proti alkoholizmu. Nabádal ku zakladaniu literárnych či gazdovských spolkov.
Hlinkovu starostlivosť o duchovný a osvetový rozvoj Trenčína dokumentuje aj jeho rozhodnutie usporiadať 51. valné zhromaždenie Spolku sv. Vojtecha v roku 1921 pod trenčianskym hradom. Ako predseda tohto najväčšieho slovenského katolíckeho vydavateľského spolku otvoril toto zhromaždenie na Sihoti, kde stála vyzdobená rečnícka tribúna. Sem ho priviezli oduševnení mládenci, ktorí vypriahli kone z jeho koča a sami ho za nadšených ovácií ľudu ťahali ulicami. Mesto reprezentoval trenčiansky župan Dr. Jozef Bellai. Pätnásťtisícovému davu sa tu prihovorili aj slovenskí biskupi – Dr. Karol Kmeťko, Ján Vojtaššák a Marián Blaha.
A. Hlinka sa zúčastnil aj slávnostnej posviacky chrámu sv. Svorada a Beňadika na Skalke pri Trenčíne, ktorá sa konala 13. júla 1924. Trenčania slávili túto udalosť veľkolepo. Už deň vopred vyzdobili stanicu, mestskú vežu i most. Na všetkých mestských budovách a mnohých súkromných domoch viali národné zástavy. Aj na hrade bol vyvesený slovenský prápor. V Zamarovciach vítali pútnikov dve veľké slávobrány. Po speve a recitáciach trenčianskych žiakov rečnil Hlinka o kresťanskej apologetike. Podľa odhadov sa tu zišlo asi tridsaťtisíc pútnikov z blízkeho i ďalekého okolia.
Možno povedať, že Hlinka nechýbal na žiadnej významnejšej národnej či náboženskej slávnosti. Okrem toho navštevoval v Trenčíne národovca a kňaza Andreja Marsinu, ktorý tam od roku 1910 pôsobil ako kaplán. Počas stretnutí sa navzájom informovali tak o duchovných, ako aj politických záležitostiach. A. Marsina patril ku vytrvalým spolupracovníkom Hlinku. Podobne ako on šíril osvetu a zakladal spolky. V roku 1913 založil v Trenčíne Katolícky tovarišský spolok a po prevrate stál za vznikom Slovenského kruhu, kde prednášal a nacvičoval divadelné predstavenia. V roku 1920 založil v Trenčíne miestnu organizáciu Slovenskej ľudovej strany. Dlhé roky vydával regionálny časopis Trenčan, ktorý mal na dané obdobie vysokú úroveň a bol redigovaný v tradičnom ľudovýchovnom duchu.
V novembri 1925 sa v Trenčíne konala okresná porada Hlinkovej strany, kde malo zastúpenie 52 obcí z trenčianskeho okresu. Akcia sa napriek hustému lejaku konala na Štúrovom námestí za prítomnosti obrovského davu. Na rečníckej tribúne sa vystriedalo mnoho slávnostných rečníkov, medzi nimi A. Hlinka a kaplán A. Marsina. Veľkou udalosťou boli aj oslavy 10. výročia podpísania Pittsburskej dohody, ktoré usporiadala v Trenčíne ľudová strana na čele s Hlinkom 28. mája 1928. Na túto manifestáciu pricestoval z Ameriky aj jeden z jej podpisovateľov a organizátor slovenského-amerického spolkového života Štefan Kočiš.
Za významný medzník nielen z pohľadu mesta, ale celej vtedajšej Slovenskej krajiny možno považovať zjazd autonomistických strán, ktorý sa uskutočnil koncom decembra 1932. V Trenčíne sa stretli predstavitelia ľudovej strany, vedení Hlinkom a predstavitelia Slovenskej národnej strany, vedení Martinom Rázusom. Stretnutie sa konalo vo veľkej sieni hotelu Tatra za účasti najvýznamnejších osobností, spisovateľov, úradníkov, kňazov, profesorov a mnohých vzácnych hostí. Evanjelický kňaz a básnik M. Rázus vo svojom príhovore ocenil prácu A. Hlinku: „Hlinkova práca je obrovská. Aj my evanjelici sme sa od neho učili milovať národ a chcieť zaň i trpieť.“ Hlinka zas zdôraznil potrebu spolupráce ľudákov a národniarov: „Nepriateľov trápi, že sme si podali ruky, ale ako pred prevratom bola spolupráca katolíkov a evanjelikov úspešná, tak máme pevnú nádej, že táto spolupráca prinesie nám i teraz úspech.“
Osobitný Hlinkov vzťah ku Trenčínu sa prirodzene prejavil aj v silnej politickej podpore, akej sa mu dlhodobo dostávalo od Trenčanov. Aj vďaka ich hlasom bola Hlinkova strana od roku 1923 až do jej zrušenia v roku 1945 najsilnejšou slovenskou politickou stranou.
Hoci Hlinka v Trenčíne nemá sochu či bustu, ako je tomu v mnohých iných mestách, obyvatelia kraja si jeho dielo vážia a pripomínajú regionálnymi aktivitami a pamätnými stretnutiami. V roku 2014 sa dostal do pozornosti trenčianskej pobočky Slovenskej numizmatickej spoločnosti pri SAV. Pri príležitosti jeho 150. výročia narodenia vydala publikáciu Andrej Hlinka 1864 – 1938 – 2014. V septembri 2014 sa dostala do obehu aj poštová známka s portrétom A. Hlinku, ktorej autorom je akademický maliar Martin Činovský.
Autor: František Skovajsa
E-mail: frantisekskovajsa(zavináč)gmail.com
Pôvodne vyšlo: SKOVAJSA, František. Andrej Hlinka a Trenčín. In Kopaničiar expres, 2018, roč. 22, č. 35, s. 10.
Článok publikovaný so súhlasom autora.