Ružomberská Kultúra, Ľudová banka, nakladateľstvo a tlačiareň Lev, sirotinec, Včela, budova súčasného cirkevného gymnázia. Aj tieto všetky stavby nesú nezmazateľný rukopis Andreja Hlinku.
O Ružomberok sa Andrej Hlinka staral nielen duchovne, ale aj hospodársky a finančne. Na podnikanie boli ťažké podmienky. Hlinka sa dostal do Ameriky a doniesol slušné financie. A pomohol Ružomberku. Kultúru postavil za 18 mesiacov. Je to kolos – veľká dvorana, malá dvorana, kino, hotel, reštaurácia, katolícky kruh, telocvičňa. Založil Ľudovú banku, mala filiálky aj na Orave či Spiši. Nakladateľstvo a tlačiareň Lev založil s farárom Janovčíkom z Likavky. Postavil sirotinec, Včelu, veľký sklad s tovarom do obchodov. Bolo to hospodárske družstvo so sídlom pri stanici, ktoré znamenite prosperovalo, takže Ružomberok bol aj finančne dobre podložený. Takto spomína na prínos Andreja Hlinku ďalšia veľká osobnosť mesta Ladislav Hanus.
NOVÁ ŠKOLA PRE CHLAPCOV
Ružomberok, rok 1905. Andrej Hlinka si všímal aj hospodárenie mesta. Zistil, že mesto dalo opraviť kostol. Preliminovali 60 tisíc korún, vyplatili o stotisíc viac. Reparovali mestský hotel a hostinec Mýto. Reparácia vyskočila z 24 tisíc na 50 tisíc korún. Vystavaný bol mohutný mestský dom, v ktorom je umiestnená aj rímskokatolícka fara. Na stavbu sa doplatilo 360 tisíc korún. Keď nebolo peňazí, mestskí páni, často bez oznámenia zastupiteľstvu, kryli potreby zmenkovými pôžičkami, uvádza v knihe o Hlinkovi Karol Sidor.
Ďalej píše, že Andrej Hlinka sa po príchode do Ružomberka začiatkom 20. storočia chcel postarať aj o novú školu pre chlapcov. Dievčatá mali svoju školu v novej budove, ale chlapci chodili do storočných múrov bývalej fary a školy. Budova síce ako tak vyhovovala napriek svojej tmavosti, ale triedy boli žiactvom tak nabité, že to ohrozovalo aj zdravie učiteľa a žiakov. Bolo treba stavať novú rímskokatolícku školu, a keďže patrónom je mesto, Hlinka sa obrátil s touto žiadosťou práve tam. „Po svojej slávnostnej inštalácii 14. júna 1905 vstúpil do zastupiteľstva. Prehovoril o potrebe novej ľudovej školy. Zastupiteľský zbor sa ihneď uzniesol vypísať súbeh na stavbu školy a prelimitoval na ten cieľ 62 525 korún.“
DVOJPOSCHODOVÝ PALÁC NA MOSTOVEJ
Andrej Hlinka založil v roku 1907 v Ružomberku Ľudovú banku. „Vtedy boli v meste tri banky – Sporiteľňa, Úverná banka a Priemyselná banka. To znamená židovská, evanjelická a katolícka banka. Priemyselná banka mala 10. marca 1907 svoje valné zhromaždenie. Na ňom dostali banku do svojich rúk liberáli. Zaskočení účastinári Priemyselnej banky sa zišli na poradu a vypustili vyzvanie upisovať účastiny pre novú banku v Ružomberku. Dali jej názov Ľudová banka… Aj keď medzi zakladateľmi nenachádzame mená ako Andrej Hlinka či Vavro Šrobár, alebo Andrej Janček, ich vynechanie sa stalo z taktických dôvodov… Úrady, keďže zakladatelia Ľudovej banky pokračovali presne podľa paragrafov patričného zákona, nemohli nič iné urobiť, len novú banku schváliť. Ba jednako len urobili niečo. Úradný titul banky znel: Ľudová banka v Ružomberku. Slávny úrad, kráľovská tabula v Bratislave, to premenila na: Ľudová banka v Rózsahegy; čo muselo na pečiatkach a na listoch užívať až do prevratu.“
Keď sa v roku 1910 dostal Hlinka na čelo Ľudovej banky ako „predseda správy“, pritiahol do „svojej banky veľmi mnoho vkladateľov z miestnej sporiteľne a banky. Amerikáni i okolitý ľud mal dôveru v Hlinkovi. Donášal svoje úspory a vkladal si ich do Hlinkovej banky.“
A ako sa zmenil vzhľad banky od jej založenia? „Maličká to bola izbietka, v ktorej bola umiestnená celá banka. Jeden vchod a dva obloky do Mostovej ulice, jeden stôl, pokladnica a niekoľko stoličiek – to bolo všetko, čo Hlinka prevzal. Za krátky čas si banka vystavala dvojposchodový palác na Mostovej ulici a rozprestrela svoju sieť aj na Spiš. Hlinka osobne chodil po Spiši a zakladá filiálky v Starej Vsi, Spišskom Podhradí, Novej Vsi a Poprade. Filiálky boli zberňami ružomberskej centrály, ktorá už pred vojnou patrila medzi najväčšie ústavy tzv. Horného Uhorska,“ konštatuje Sidor.
KOSTOL ZA 80 TISÍC KORÚN
Aj o výstavbu černovského kostola sa obrovským dielom zaslúžil práve rodák Andrej Hlinka. 1. novembra 1907 Ľudové noviny napísali: „Černová je ulicou mesta Ružomberka. Má asi 1 300 duší. Je rodišťom Hlinkovým. Farár Hlinka – vzdor tomu, že ho biskup suspendoval a neprevádza súd od poldruha roka, neustal vo svojej apoštolskej horlivosti. Strádal sám, sbieral po novinách milodary a povzbudzoval veriacich, aby si vystavali nový kostol. Kostol stál 80 tisíc korún. Chudobní ľudia so slzami radosti dobrovoľne donášali obete od 300 až do 1000 korún jeden a jeden. I od biskupa pýtali. Ten ale nedal ani haliera…“ Posviacka chrámu bola krvavá, známe udalosti černovskej tragédie z 27. októbra 1907 však nie sú predmetom tohto príspevku. Na tomto mieste treba však pripomenúť, že aj objekt černovskej fary je dielom Andreja Hlinku.
TLAČIAREŇ LEV
Prvá svetová vojna zasiahla aj Slovákov. Andrej Hlinka, ako ďalej spomína v knihe Sidor, mal aj počas vojny plné ruky roboty. „Ochraňoval svojich verných, potešoval zarmútených, zaopatroval zomierajúcich a vlieval silu do klesajúcich. Ale s pozornosťou sledoval aj vývin udalostí na frontoch a v politike. Vidiac, že vojna má zlý účinok na charakter človeka, a že uvoľňuje mravy i u mužov i u žien, priložil ruku k založeniu vlastnej tlačiarne v Ružomberku. Bol presvedčený, že po skončení svetovej vojny bude treba zahŕňať Slovákov dobrým tlačeným slovom – náboženským i slovenským. Takto roku 1917 založil Hlinka v Ružomberku kníhtlačiareň Leva. Ján Vojtaššák, farár vo Veličnej a redaktor „Svätej rodiny“ hneď sem preniesol svoj časopis… Kníhtlačiareň Lev bola prvou a jedinou slovensko-katolíckou tlačiarňou na Slovensku.“
Zdroj: Mestský úrad v Ružomberku, publikované v septembri 2014