Najstarší kňaz, najstarší rehoľník a najstarší politický väzeň Akvinas Gabura zomrel v roku 2019 v 105. roku svojho života. Osobne tento rodák z Veľkého Bysterca zažil aj kňaza Andreja Hlinku. Tu sú jeho spomienky, ako ich poskytol Ústavu pamäti národa.
„Na samého Andreja Hlinku mám také pekné spomienky. Jednak v pri takom stretnutí, keď sme bývali ešte v Kraľovanoch, tak sme chodievali do Stankovian do kostola, lebo v Kraľovanoch bol len evanjelický kostol.
A spomínam si na meniny pána farára Hromadu Antona, ktorý mal práve meniny. Tak aj moji rodičia s nami deťmi sme sa vybrali aj s učiteľkou Sojnicajovou, ktorá mala brata kňaza, z Čimhovej pochádzali, tak sme sa vybrali zablahoželať nášmu pánu farárovi. A tam bol aj Andrej Hlinka, prišiel s profesorom náboženstva Tylkom, a tak utkvelo mi taká situácia, že potom, po takom spoločnom posedení, odobrali sa pán farár Hlinka, ten profesor Tylka, a môj otec do zvláštnej izby, kde trošku si zahrali karty. A pán farár Hromada s mojou matkou a učiteľkou Sojnicavovou, ako obidve boli klaviristky, pravda, moja matka, to je tá, bola učiteľkou predtým. Tak zasadli si k harmóniu a hrali s nami deťmi sme sa také milé stretnutie to bolo.
Potom sme sa spolu aj s hlinkovou spoločnosťou kňazov ešte trochu porozprávali a keď sme odchádzali, vtedy sa pamätám, Andrej Hlinka povedal môjmu otcovi asi približne toto. Nemusíš neviem čo robiť pre tú stranu, ale keď prídu voľby, daj tam svoj hlas.
Hej, takto mužne, tak na Andreja Hlinku mám spomienku ako na takého láskavého, dobrotivého otca, pravda, a nadšenca, ozaj silná osobnosť.
Potom som sa s ním stretol len tak, že keď matka ma priviedla do Ružomberka k lekárovi, sme išli do kostola, bola práve svätá omša a mal ju Andrej Hlinka.
Tak tam si spomínam na tú jeho takú asketickú postavu, ale mužnú, a ten otcovský vzťah, ktorý bolo cítiť aj od toho oltára.
A ešte raz som sa s ním stretol v Bratislave, myslím, že to bol práve 1928 rok, keď bolo to desaťročné jubileum utvorenia Československej republiky. A bol orolský zjazd na futbalovom ihrisku. A vtedy, keď tam prišiel Andrej Hlinka, títo orly ho chytili, pravda, vyzdvihli hore a zaspievali mu živió, živió.
Nadšenie celého toho národa k tomuto veľkému bohatierovi. Silný duch, ozaj nezištný pracovník pre dobro národa a cirkvi.“